Christopher Murray

Minulost

​

Narodil sa ako druhý syn svojich rodičov, bohužiaľ v prvenstve ho predbehol o dva roky jeho brat Thomas. Jeho rodičia si zarábali dobre, Hudson, provincia známa zbraňami a čím sa jeho rodina živila? Z otcovej strany to bol obrovský obchod s výrobou zbraní a z matkinej? Jeho starý otec je generálom a čo si mohol viac priať ako učiť svojích vnukov. Christopher bol učenlivé dieťa kým jeho bratia boli vždy pre každú zábavu on sa snažil vždy i prvé a posledné spraviť do školy a po škole? Nehnal sa domov ale za starým otcom, už v 10 rokoch mu dedo dal do rúk prvú zbraň aby si skúsil zastrieľať. Ak čakáte že by mu to šlo, ste na omyle, zrak mal perfektný čo zistil jeho starý otec už vtedy no jeho vnuk bol ešte vychudnutý holúbok. S hlavou v oblakoch a v matematike A to sa malo zanedlho zmeniť. Troch vnukov si vzal pekne do pucu k sebe nastúpili na vojenskú školu a z nej na vyšší vojenský výcvik a nakoniec do samotnej služby. Xavier jeho o rok mladší brat sa stal vojenským medikom, Thomas a on? Ostreľovači. Boli najlepší zo svojej roty a čo sa týkalo skladania zbrane časť po časti ako ja presnosti streľby nebolo lepšieho ako práve bratov Murrayovych. Thomasa a Christophera. Christopher bol ale o niečo lepší, ale to mohlo byť aj o uhle pohľadu, rivalita bolo to čo ich vždy hnalo k lepším výkonom. A tak odišli na misie... Spoločne. Vyrástol v statného muža s úžasnou kondíciou, ak si myslíte že ostreľovači sú len dobrý v streľbe ste na omyle. Trpezlivosť a fyzická sila hrá roľu ako žiadnu inú. Ten moment keď musíte v sekunde odhadnúť vzdialenosť a uhol vašej streli voči gravitačnej sile aby zasiahla cieľ. Cieľ na ktorý čakáte dni i hodiny, bez pohnutia lebo vás to môže stáť život. Ostrelovač nie je vždy ten vzadu a on ním málokedy mohol byť. Vždy išiel i v dvojici na misiu aby dostal svoj cieľ. Či mrzlo alebo ho smažilo zaživa slnko, či snežilo či fúkal vietor. A on musel za akýchkoľvek podmienok streliť práve medzi údermi svojho srdca, rýchlo a čo najpresnejšie aby dosiahol čistý zásah. V očiach nepriateľa sa meno jeho či jeho brata len šeptalo ako by sa jednalo o duchov, no duchovia? Či legendy? Nie, boli z mäsa a kostí ako každí iní. Jedného dňa keď presúvali tábor sa im podarilo dostať do mínového poľa. Osud mu pred jeho očami vzal prvého brata, Thomasa. Krik naokolo, nárek pre niektorých už bol príchod ženistov neskorí. Xavier držal Christophera zo všetkých síl aby sa tam nevrhal a z druhej strany prišli nepriatelia. Spustila sa streľba a začali padať granáty rovno nad ich hlavy. Sutiny, kusy jeho priateľov... zasiahli i jeho. Pamätal si len ako ho previezli. Nič viac nič menej, v tele mal kusy z tanku ktorý vybuchol ďalej od nich. Ale kde bol jeho brat? Po operácií i keď by nemal, bol hneď na nohách hľadal svojho mladšieho brata a našiel ho. No bolo neskoro a jeho telo už vychladlo. A tak prišiel Christopher o svojích bratov. Vrátil sa po zotavený do armády, chcel ísť na fronty, na misie. No už to nebola tak vášeň čo ho hnala ale pomsta. Či utrpel v tom čase zranenia, áno no nie vážnejšie ako tie čo už mal na duši. Jeho rán, jaziev pribúdalo ale tak aj pribúdalo jeho úspešných zásahov. Ktoré skončili na čísle 59. Vrátil sa domov ako 25 ročný. Jeho matka vážne ochorela a čo viac otec sa musel starať ako o ňu tak aj o jeho malého vtedy 6 ročného brata. Len rok nato jeho matka zomrela. Christopher sa utápal v smútku a hneve, hneve za všetko čo postihlo jeho rodinu. Jeho starý otec si k sebe vzal jeho brat a jeho otec prepadol len svojej práci. A on? Dal sa na box. A že mu to šlo. Vyhrával a jedného dňa stretol muža čo mu zmenil život. Chcel ho ako svojho osobného strážcu. Bol to diplomat a prečo by Christopher nesúhlasil? No ani nie rok nato, sa cez kontakty a priateľov dostal k palácu a kráľovskej rodine ktorá ho vzala do svojích služieb ako stráž. Snaží sa nemyslieť na nič z jeho minulosti i keď ak sa jedná o zbrane či ochranu, starého psa by ste tažko odnaučila staré kúsky.

​

​

​

​

​

​

​